nemusíme byť zamilovaní do tých, ktorí nás fascinujú.

          Vždy si bol tým, koho som poznala. Vedela som, čo spravíš, čo povieš, ako budeš reagovať. Dokázala som odhadnúť, na čo asi myslíš a pre ktorú z možností sa rozhodneš. Poznala som tvoju obľúbenú farbu či príchuť zmrzliny. Kedykoľvek som počula tvoju obľúbenú pesničku, spomenula som si na tvoj dobre známy úsmev a iskry v očiach, ktoré blikajú vždy, keď hovoríš o skvelej knihe, ktorú som tiež čítala. Boli sme si natoľko podobní, že sme nemali tajomstvá. Nemohli sme mať. Nedokázali by sme to. Poznala som také zákutia tvojej duše, o ktorých sa iným ani nesnívalo. V mojej snahe pochopiť teba, som ti odkrývala kúsky svojej mysle a ty si mi dovolil odkryť tú tvoju. Po každom rozhovore som ťa poznala lepšie a stále som túžila poznať ťa viac.
           Keď som si myslela, že ťa poznám tak, ako nepoznám ani seba, spravil si niečo, čo som nečakala, nepredpokladala. A ja som si uvedomila, že ťa vôbec nepoznám. Pesničky, ktoré si mi spieval zrazu nemali súvis s tým, čo si hovoril a tvoje vzory boli skôr utópiou utopenou v činoch, ktorým som nerozumela. Nespoznávala som tvoje reakcie. Stal si sa niekým, koho som nepoznala a ani poznať nechcela.  Hnevala som sa na teba a na tých, ktorí chceli, aby som im pomohla pochopiť teba, keď som sa v teba sama dávno stratila. Mysleli si, že si stále ten istý a že ja ti viem pomôcť. Mýlili sa. Nezmohla som nič, kým si sám nechcel.
           A vtedy, keď som na teba skoro zabudla, si sa zrazu vrátil. Vravel si, že ťa poznám najlepšie a že ti jediná rozumiem. A ja som ti uverila. Chcela som ti rozumieť, lebo rozhovory s tebou mi pomáhali pochopiť seba samú. Obohacoval si moju dušu o zážitky a skúsenosti, z ktorých som sa mohla poučiť. Každým rozhovorom sa mi tvoja myseľ páčila viac a vedela som, že nemôžem dopustiť, aby si znova odišiel z môjho života. Bol s totiž ten, kto mi chýbal. Naše priateľstvo bolo niečo vzácne. Mala som pocit, že ma posúvaš ďalej. Nebál si sa povedať mi pravdu a ja som si to vážila. Učil si ma úprimnosti a otvorenosti. Ukázal si mi moje vlastné ja a dokonca si mi dal pocítiť výnimočnosť, ktorú som pre teba znamenala. Vraj.
            Keď som ti znovu prestávala rozumieť, stiahla som sa. Mala som pocit, že moje názory by ťa brzdili. Nechcela som ti brániť ani ťa vychovávať. Vždy si mal svoju hlavu a presne to sa mi na tebe páčilo, tak prečo by som ťa o túto vlastnosť oberala. A ty si ma nechal odísť. Sledovala som ťa z diaľky. Pozerala som sa na tvoju tvár. Smial si sa, hneval, mračil. Bol si často zamyslený. „Je zamilovaný,“ povedali mi. Vidím, pomyslela som si. Počúvala som, o čom rozprávaš, ako čítaš básne na literatúre a ako píšeš slohy. Všetky slová som vnímala. Vždy, keď si začal hovoriť, sústredila som sa na každé jedno slovo, každé gesto, každý pohľad. Fascinovali ma.
             Nie vždy sme zamilovaný do tých, ktorí nás očarujú. Ani ja som sa do teba nezamilovala. Neviem, či som nechcela, alebo som si to zakázala, alebo sa to proste nestalo. Mohla som. Možno som mala. Potom by si mi zlomil srdce a ja by som ťa už viac vo svojom živote nechcela. Ale ty si mi nikdy srdce nezlomil. Nedovolila som ti to. A ty si nechcel. Preto si ťa sama stále vraciam do života. Počúvam tvoje slová a pátram po ich význame. Hľadám súvislosti medzi tvojimi činmi, tvárami, gestami. Keď trpíš, trpím tiež. Keď sa smeješ, nútiš ma smiať sa. Keď sa trápiš, chcem ťa povzbudiť, no mám strach, že o to nestojíš. Keď sa na mňa dívaš, chcem sa usmiať no nie som si istá, či tvoj pohľad patrí mne. Bojím sa spýtať sa, ako sa máš. Nie preto, že by som nechcela počuť pravdu ale preto, lebo sa bojím, že by si mi ju nepovedal. Chcela by som ti povedať, čo ma trápi, ale nechcem ťa obťažovať. Túžim počuť tvoj názor na moje úvahy, ale sama sa neodvážim opýtať sa. Si príliš ďaleko. A aj keď mi sa mi prihovoríš, dobre vieš, že ťa poznám. Možno preto mi nedovolíš ísť bližšie a sám sa tiež nepriblížiš.



              Máš rád dlhé rozhovory a komplikované úvahy. Rozmýšľaš nad životom ako dospelý, ale rád sa správaš ako dieťa. Myslíš si, že ťa ľudia nemajú radi a práve preto sa tváriš, akoby ťa miloval celý svet. Tak rada by som ti za toto vynadala, ale na to ťa príliš dobre poznám. Alebo ťa nepoznám vôbec.

            Stále ma fascinuješ. Aj keď sa nerozprávame.  Aspoň teda nie každý deň. Si ten človek, ktorého si neviem v živote udržať a pritom ho tam tak veľmi potrebujem. Si ten, ktorého správanie neznášam, no vždy ho obhajujem. Ten, ktorého prítomnosť zbožňujem, no vidím ho príliš často odchádzať. Si to ty, na ktorého sa vždy spolieham aj keď si nie som istá, že dodržíš slovo. Si ten, ktorý ma fascinuje. Si ten, o ktorom budem písať do konca života.
                                                                                                                                             blue

Komentáre