sladká

- Pamätáš?
- A na čo? 
- Na ňu. 
- Na koho? 
- Na ňu predsa!
- Stále neviem.
- Alabastrová pleť. Azúrové oči hĺbky oceánov. Malinové pery. Gaštanové vlasy.
- A ešte? 
- Krehké ruky, čo nikdy neublížili. Ladný krok, ani si neuvedomuje, aká je kúzelná. 
- Pokračuj!
- Zasvieti slnko a jej vlasy hrajú všetkými farbami. Hnedá ako voňavá pôda, plavá, ako mladé klásky na slnkom zaliatom poli, zlatá, farba vlasov najmúdrejšieho. Splietajú sa, tvoria ornamenty, aké nenakreslia ani najslávnejší umelci. Vlnia sa jaj na pleciach ako vlnky priezračného mora, do ktorého sa celá ponorí pod rúškom vlastného tajomného príbehu. Len si ju predstav, ako tancuje na pláži a jej hebké nohy sa dotýkajú zlatistého piesku. Díva sa až za obzor a v azúre jej očí sa odráža žeravé -slnko. Vtedy uverím, že práve ono spaľuje jej dušu. 
- Musí to byť zázračné.
- Ona je zázračná.
- A ešte?
- Čo viac?
- Aká ešte je? 
- Ľúbi ľudí. A oni zas jej úsmev.
- Prečo?
- Lebo znie. Znie ako najsladšia vôňa. Ako letný večer vo vinici. Do prameňov vlasov sa jej zamotali drobné konáriky, zelenajúce sa ako v bohatá koruna stromov. Prebúdza k životu. Vyzerá ako víla. Nie víla, ona je múza. Je to bohyňa. Každý jej pohyb nesie svoje tajomstvo, svoj príbeh. Má zázračnú moc. Vznáša sa v ľahkom vzduchu, vlasy sa vlnia v rytme vetra. Pomaly a vznešene. A keď sa jej nežnej pokožky dotkne sladučké hrozno, zahanbí sa, pretože nie je tak sladké ako ona. Ona chutí ako ovocie rastúce na stromoch Edenu, kvitnúce v kríkoch rajskej záhrady. Opojné. Omamné. Raz okúsiš a nechceš viac cítiť v ústach inú chuť. Všetko iné je zrazu bledé, sivé, bez chuti. Slnko nehreje, rosa nie je vlhká. Kvety strácajú farbu a dúhu nevidno spoza mrakov. No keď príde ona, sama je slnkom aj hviezdami. Rozžiari každú nebeskú oblohu. Utíši búrku na mori, ba sama sa ňou stane. Búriac sa proti stereotypom mení sa na hravé dravé vlny rozbúreného oceánu. A plná sentimentálnych predstáv o lepších prístavoch topí malé loďky, ktoré nevydržia silu jej prúdu. Vtedy túžim byť sám loďkou hojdajúcou sa na jej vlnách, aby mi ukazovala smer, viedla ma a tlačila do toho správneho prístavu, na ktorého brehu ju uvidím stáť v belasých šatách lemujúcich jej členky ponorené do prílivu. Potom mi dovolí byť vetrom búriacim jej more, viničom, čo sa jej zapletá vlasy, pevným pieskom, vždy pripraveným ju prekvapiť, hroznom, ktorého chuť zatieňuje, skrytým tajomstvom jej úsmevu, pre ktorý ju ľudia tak milujú. 


- Ty ju nemiluješ? 
- Ja? Čo tam po mojej láske. Je slabá. Plytká. Nesiaha do oblakov, nedotýka sa hviezd. Ale jej láska, tá má veľkosť vesmíru a pestrosť západu slnečných lúčov za obzor. Nie sú to len prosté slová "Milujem ťa," je to pieseň, celá symfónia. Tóny tejto hudobnej poézie sa prelínajú do rýmov básni. Tvoria umenie. Jej láska prechádza celým telom. Rozleje sa v hlave a prerastá do neúnosnej túžby vykričať si hrdlo slovami, ako veľmi ju milujem. No ani najmocnejší hlas, ani ozvena v najhlbšej hore, nie sú dosť zvučné. Cez jej tiché slovká pokoja a nežnosti nepočuť nič. Pretože jej lásku netreba počuť. Hovorí bez slov, mlčaním. Pohľadom láskavosti a pokory skrotí všetky vášne. Aj tie svoje.
A možno je tiež len človek, veď aj sám Boh ním bol. Ale dušu má isto nebeskú, anjelskú. Srdce jej bije pre celý svet bez rozdielu. Keby tak bilo aj pre mňa. Alebo radšej nie. Chcel by som ho celé sám pre seba. Ja sebecký nikto. Ale ona je tak prekrásna. Ale ona je tak dokonalá. Ale ona je tak nenahraditeľná. Ale ona je tak... 
- Ona. Je len ona sama. 
- Možno. Ale pre mňa je výnimočná. Takú, ako ona už nenájdem. Ani nechcem hľadať. Mám predsa ju. Aj keď mi nepatrí. Stačí sa mi na ňu dívať. Stačí byť v jej blízkosti. Počuť, hoc len úchytkom, jej medové slová, smiech, čo naplní každú miestnosť. A raz, stačí raz, dotknúť sa tých vlasov. Pobozkať jej krehkú ruku. Ach, nespať viac, nepramárniť ani jedinú sekundu žmúrením! Nič iné nežiadať, iba ju. Túžby smerovať k jej spanilosti. Dúfať, že tlkot jej srdca bude raz biť aj pre údery toho môjho, opantaného, neskrotného, milujúceho srdca. 
                                                                                                                                                 blue

Komentáre