Spoločné útočisko


Vždy sme boli
odkedy sa ľady prelomili,
búrali sme múry, stavali sme mosty,
a napriek všetkému, napriek všetkým,
s opatrnou ľudskou odvahou, my dvaja,
vždy sme boli


Svet, čo sme roky budovali,
sa útočiskom nám stal;
moja náruč tebe s básňou
na dobrú noc
a mne zas tvoja moc,
ako hovoríš veci s vášňou

A tie stopy, ktoré na sebe nechávame,
do denností svojich ľudských prenášame.
Hoc aj všetci vedia, no netušia,
čo my máme, čo svet nemá,
my máme svet, kde máme seba

Ty a ja, my dvaja
v tichosti nekonečného večera,
čo oproti diaľke sekundou sa zdá,
no trvá a trvá dve večnosti vekov,
aby si cítil teplo domova,
aby som sa s tvojou túžbou tajne hrala,
len aby sme v tej neutíchajúcej večnosti boli
zas my dvaja

Aj keď chcem vykričať do sveta,
viem, že táto veta,
o nás dvoch a večných večeroch,
domove a teplých gaštanoch
tajomstvom nateraz ostáva.
No ten svet, kde sme ty a ja,
ma životom prepláva až kým budeme
zas my dvaja.
blue

Komentáre