#3

Čakať na telefonát od osoby, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou nezavolá, je síce stelesnením zla , avšak čakať na rande, ktorého charakter je prinajmenšom diskutabilný celý dlhý deň, je čisté peklo. A moja najlepšia kamarátka je strážcom pekelných ohňov.
Ema ma odmietla nechať samú kvôli svojmu presvedčeniu, že by som mu zavolala alebo napísala, čo bolo v tejto situácií absolútne neprijateľné!  „Ak píše v hádankách, nechaj ho tiež hádať. Aj tak všetci vieme, že tam pôjdeš, je to Adam," s týmito slovami otvárala dvere Tamare a Natálií, ktorá sa k nám pridali na obed.

Pri obede sme rozoberali Natáliin nový vzťah, ktorý ani nie je až tak nový, iba je konečne oficiálny. S Michalom sa poznajú z výšky, vždy sa jej páčil. Myslím, že aj ona jemu, iba mu dlhšie trvalo, kým na to prišiel. Takmer sa zasnúbil s nie veľmi príjemnou Martou, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslel. Bolo to ako z romantického filmu, keď sa muž z pred oltára rozbehne za svojou jedinou pravou milovanou, tá si uvedomí, že mu musí povedať o svojich citoch a tak sa stretnú na ulici plnej ľudí, narazia do seba, obaja začnú rozprávať, prestanú, čakajú, prekárajú sa,  kto začne a potom sa už iba pobozkajú. Zabúdajú na ľudí okolo seba a bozkávajú sa, až kým nezačne pršať. Takto podobne to bolo aj s Naty a Mišom, ibaže on neutiekol z kostola, ale vrátil prsteň do zlatníctva, povedal Marte, že by to mali ukončiť a až potom sa rozbehol za Naty. Zbytok príbehu nám Naty popísala veľmi podobne, ako som to opísala ja, ale myslím, že od pravdy to bolo trocha vzdialené. Nikto jej však nechcel kaziť jej vytúženú rozprávku.
Tami, najzlatšia osoba na svete, nám ukazovala fotografie bytu, do ktorého sa budúci týždeň sťahujú s jej priateľom. Jej roky šialenej mladosti sa pomaly končili. Nebola síce tehotná, s Tomášom sa zatiaľ nezasnúbili, v jej živote však prichádzalo k významnej zmene. Takáto zmena príde iba dva krát za život. Najprv keď sa odsťahuješ od svojich rodičov a začneš žiť bez pravidiel, večierky, upratovania, varenia... Toto vydrží maximálne dva mesiace. Zo sáčkových polievok ti začne byť na vracanie, rožky a chlebík sa prejavia na nafúknutom brušku a kýchanie z prachu bude také neznesiteľné, že napokon jednu krásnu slnečnú sobotu vstaneš z postele skôr ako o dvanástej a upraceš, spravíš si nákup a navaríš svoj prvý skutočný slepačí vývar a pečené kura. To je presne ten moment, kedy nastane prvá zmena. Žiť sám, teda  bez rodičov, bez rodiny je veľký luxus, ktorý si však opäť začneme vážiť až vtedy, keď oň prídeme.  Tami sa chystala stratiť kus svojej slobody a aj súkromia pre človeka, o ktorom sme si všetci mysleli, že je TEN PRAVÝ. Zmena sa však neskrýva v tom, že odrazu sa od nej bude (možno) vyžadovať upratovanie, varenie, pranie a všetko to spojené z domácnosťou, životný skok sa skrýva v samotnom vnútri osoby, kedy začne celkom prirodzene uprednostňovať svoj nový rodinný život pred spontánnymi večerami u kamarátok, sobotami v bare, prepadovkami s fľašou šampusu a pizzou a mnohými ďalšími zábavkami, ktoré si my, samostatne žijúce mladé osoby môžeme dovoliť. A aj si ich dovoľujeme.
Práve preto sme celé poobedie ležali na mojej posteli, jedli hrozno, pili biele víno a smiali sa na vtipoch z nejakej úbohej stránky, ktoré posielal Eme jej nový taxíkový ctiteľ. Ja som sa však nevedela sústrediť na nič, okrem plynúceho času. A ako pomaly plynul! Neustále som sa dívala na hodinky, nevedela som obsedieť, ale ani obstáť. Keď už som myslela, že ma skutočne od nervov porazí, Ema jednoznačne vyhlásila: "Okamžite si sadni! Si kôpka nervov, nepomohlo ani víno, ani vtipy, ani jedlo, takže je čas na operáciu ´BUDEŠ ĽUTOVAŤ, ŽE SI MI VČERA VEČER NEZAVOLAL´." Nemohli sme sa ubrániť smiechu. Moje kamarátky Adama dobre poznali. Poznali aj môj postoj a názor na náš vzťah. Avšak Ema jediná vedela, čo presne sa medzi nami odohralo počas piatkovej noci, či vlastne sobotného rána.
"Hej, Terka, počuj, čo sa vlastne medzi vami stalo? Prečo... Prečo zrazu tak veľmi rozoberáme, že ti mal zavolať, a či je to date? Totiž, myslela som, že fázu ´Som do neho, ale v živote to nepriznám´ máme za sebou," spýtala sa nesmelo Naty prehrabávajúc sa v mojej zásuvke so šperkami. Kým som sa však stihla ozvať ja a do detailov jej popísať piatkovú noc, ktorá síce nebola naplnená vášňou, ako to môže znieť, ale bola naozaj krásna, ozvala sa Ema: "No čo čo sa stalo? Je to jednoduché, mal oči iba pre ňu, pretože v tých šatách vyzerala fakt fantasticky. Dlho sa nevideli, a keď zbadal, čo by mohol mať, keby trocha zabojoval, prebudili sa v ňom všetky tie staré city, ktoré sa snažil zahovoriť kadejakými Katkami a Zuzkami. Na oslave sa od seba ani na krok nepohli, čo bolo viac ako podozrivé, pretože prisahám, že ešte v stredu si sa sťažovala, ako ti lezie na nervy, že o ňom už takmer nič nevieš. Ale musím uznať, že tiež vyzeral veľmi dobre. Tuším začal znova cvičiť..." prerušila ju Tami: "Nie, Tomáš mi hovoril, že chodia hrávať futbal, celá partia, každý pondelok a štvrtok. Ale Adam chodí zriedka, má vraj veľa práce." Ema si neodpustila poznámku: "Veľký business-man." Ich debata sa začala točiť okolo mužov, ich schopnosť ignorovať náznaky zo strany nežného pohlavia, zvláštneho rebríčka hodnôt, ktorý sa zásadne aspoň jednou priečkou bije s tým našim a preto je tak ťažké udržať si skutočný trvácny až priam rodinný vzťah. Tami samozrejme nesúhlasila, pretože Tomáš má hodnoty na správnom mieste.
Toto poobedie ma skutočne vyčerpalo. Je pravda, že unavená som bola pravdepodobne najmä kvôli tomu, že za posledné tri dni som spala asi 5 hodín, vypila asi 4 litre vína, plakala, kričala, tancovala, spievala... Prežila som takmer všetko! Lenže moje priateľky viac zaujímali Emine teórie o mužoch. Nemala som im to za zlé. Téma Adam by už ani mňa po toľkých rokoch nebavila. Vlastne, téma Adam ma skutočne nebavila. Neviem, či to bolo tým popoludňajším vínom alebo únavou, či čistým zúfalstvom, ale začala som premýšľať, že na stretnutie neprídem, že sa jednoducho neobjavím. Zatiaľ, čo sa moje kamarátky hlasno smiali na ďalšom vtipe od ctiteľa z taxíku, ja som sa dívala cez okno na ulicu a pozorovala mladý zaľúbený párik, ako nakladá kufre do auta. Vyrážali na dovolenku, možno ju ide prvýkrát predstaviť rodičom, možno sú dokonca čerstvo zasnúbení alebo nebodaj čakajú dieťatko! V každom prípade, vyzerali tak šťastne!
Pomyslenie na ďalší krásny večer, ktorý končí ranným precitnutím, že zas mesiac nezavolá, by som už nezvládla. Ema, napriek tomu, že skracovať chvíle nekonečného čakania nebola jej silná stránka, mala v jednej veci pravdu.
Nebudem spokojná, kým tam nepôjdem, niečo nepoviem, niečo sa nespýtam, kým nebudem vedieť, na čom som.
A tak som sa bez slova začala obliekať. Dievčatá si mi okamžite všimli, akoby nie, skriňu som prevrátila hore nohami, kým som našla vhodný outfit. Ak by to totiž bolo skutočné rande, dala by som si na svojom zovňajšku záležať, chcela by som sa páčiť, ale pritom pôsobiť jemne a dievčensky. Pri Adamovi som však nechcela pôsobiť nežne ani dievčensky. Chcela som skutočne iba vyzerať DOBRE. Chcela som sa tak aj cítiť a dúfala som, že správne oblečenie zladené so správnymi topánkami to spravia.
Tami mala veľmi vkus jemného dievčaťa skrytého pod luxusným zovňajškom, Naty sa ešte vždy obliekala, akoby bola na strednej a Ema sa snažila sledovať aktuálne trendy, takže zakaždým zvolila nejaký výstrelok zverejnený v poslednom čísle Vogue. Môj štýl pol pomerne jednoduchý, hlavne žiadne nápisy ani priveľa farieb. Kombinácia dvoch farieb bola pre moju dušu skutočne upokojujúca, tak som to mala rada, vtedy som bola sama sebou.
"Je to teda rande?" dievčatá mi kládli otázky, na ktoré som sama nemala odpovede. "Ak je to rande, mala by so si obliecť niečo špeciálne," radili: "Asi najskôr šaty, veď tie na neho urobili dojem aj v piatok." Áno, ale na človeka, s ktorým sa poznám desať rokov, len ťažko spravím dojem jednými šatami a opätkami. Ema opäť čítala moje myšlienky: "Teri, nemysli si, že na výzore nezáleží. Vždy sa tak na nás pozerajú. Neskúmajú make- up ani obchod, z ktorého sme oblečenie kúpili. Ak však pri pohľade na nás nevidia žiaden oheň, nevidia dušu, nebudeme sa im páčiť." A mala pravdu. Obliekame sa podľa seba, ale v skutočnosti je náš výzor odrazom toho, akému človeku sa chceme zapáčiť. Tami má rada pokojných a rozvážnych mužov, ktorí si vážia ženu, chcú ju rozmaznávať a starať sa o ňu. Naty zasa hľadá večne mladého šialeného, no oddaného blázna. Ema sa zaujíma o šialencov. V čomkoľvek. Najčastejšie práve v tom, že nemajú v živote dostatok vzrušujúcich a dobrodružných chvíľ, ktorými Emina osoba priam srší. Ale čo ja? Ak hľadám niekoho, komu sa páči minimalizmus, úprimnosť, prečo sa teraz týmito zbraňami snažím útočiť na muža, ktorý má rád dobrodružstvá, živý sa napätím a nejasnosťou vo vzťahoch? A prečo sa vôbec snažím akýmikoľvek zbraňami bojovať za (?) muža, ktorý evidentne NIE JE MÔJ TYP, minimálne čo sa šatníka týka. A čo najdôležitejšie, prečo nad tým všetkým tak premýšľam?
Obtiahnuté čierne nohavice, dlhšia bledomodrá košeľa bez goliera,ktorá vyzerala trocha ako šaty, dva zlaté náhrdelníky, oversized denimová bunda, biele tenisky, vždy biele tenisky. Vlasy neriešim, sú umyté, rovné, pretože nech sa snažím akokoľvek, nechcú skučeravieť, nechcú byť vlnité. Nuž, ale to nie je všetko. Ema a Naty trvali na aspoň ľahkom make-up: "Zlato, dve noci si poriadne nespala, už nemáš 16, toto si už nemôžeš dovoliť." Toto je moja celodenná podpora, tri grácie a ja, bezútešne emočne nevyrovnaná osoba, ktorej sa opäť rúca svet pred očami a opäť, ako vtedy dávno, kvôli tomu istému Adamov. Ale tentokrát to musí dopadnúť tak, ako chcem JA. Ale, čo vlastne chcem ja?
"Terka, ako vlastne prebehol ten piatok? Čo také sa medzi vami stalo? Veď to nie je prvá noc, ktorú ste celú prekecali.. Alebo? Tereza, čo ste vlastne robili? Kde ste boli?" vo vzduchu môjho krásne uprataného bytu viselo niečo zvláštne. Moje kamarátky o mne vedeli VŠETKO, nikdy som sa im nehanbila odhaliť aj tie najtrápnejšie momenty môjho života. Ale toto boli niečo iné, niečo veľmi súkromné, niečo iba moje. A ja som si nebola istá, či im to VŠETKO chce povedať. Ema, Ema jediná vedela, vedela, čo sa stalo, no vedela, nad čím premýšľam. "Terez, zlato, nemusíš nám nič hovoriť, my to chápeme," povzbudivo sa na mňa usmievala. Bolo šesť hodín aj pätnásť minút. "Ste zlaté baby, skutočne vám ďakujem za všetko. Viete, piatok bol skutočne výnimočný a viem, že ak vám to všetko neporozprávam, asi vybuchnem," a tak som sa im počas jednej hodiny, ktorá mi ostávala do odchodu, pokúsila vyrozprávať príbeh piatkovej noci a sobotného rána.
-blue

Komentáre