Slniečkarsky život a ranná pohoda
Shower thoughts

Rob to, čo ťa robí šťastným. Rob to, čo miluješ. Naplň svoj život vecami, ktoré ťa tešia.
Dobré rady, však?
Premýšľame nad tým, čo nás teda tak teší. Možno stihnúť rannú kávu, alebo si raz do týždňa dopriať masáž. Môže to byť o čase strávenom s rodinou alebo prechádzkou pri rieke, ktorú máš tak rád. Niekedy je to o sobotnom ráne, ktoré začína až popoludní. Spomenieme si na ten dobrý pocit, keď počas dňa stihneš všetko, čo si si naplánoval a po tomto výkone si dáš dobrú večeru!
Všetko toto máme, no napriek tomu si sadáš večer do kresla a napadajú ti rôzne myšlienky o nespravodlivosti, závisti, či dokonca nenávisti. Preto treba myšlienku „Rob, čo ťa robí šťastným!“ rozšíriť o nový rozmer.
Ak svoj život napĺňame krásnymi vecami, silnými spomienkami a príjemnými udalosťami, musíme si uvedomiť ešte jednu vec. Spokojnosť, pokoj a radosť príde až vtedy, keď zo svojho života vypustíme všetko to, čo nás neteší. Ak svoje okolie „pretriedime“ a dovolíme si opustiť zvyky, ktoré robíme skôr zo súcitu, či sentimentu, ako pre skutočný opodstatnený dôvod, budeme mať dokonca viac miesta pre všetky tie príjemnosti.
V mojom prípade najviac „negatívnej energie“ prichádza z Instagramu, resp. z účtov, ktoré sledujem. Mnohé z nich nie sú samé o sebe v ničom zlé a ľudia, ktorý ich spravujú sú v skutočnosti veľmi príjemní spoločníci. Avšak niekedy závisť, inokedy nejaká stará nezmyselná spomienka spôsobí práve to, že akonáhle sa objaví na mojom displeji fotografia, ktorú zdieľali, vo mne sa zapne akási negatívna „hejterská“ kontrolka a spustí sa vodopád slov/myšlienok, ktoré ma rozhodne šťastnou nerobia. Podobne je to aj s účtami, ktoré propagujú značky alebo myšlienky, s ktorými nesúhlasím. Poviete si, prečo by som vôbec také niečo sledovala. Je to celkom jednoduché, pretože je to IN, pretože to fičí. A tak čas, ktorý trávim na sociálnych sieťach je z polovice pozitívny a plný inšpiratívnych ľudí, fotiek, nápadov, článkov, ale stále je tu tá druhá polovica účtov, ktoré mi zdvíhajú tlak. A prečo? Nie je oveľa jednoduchšie pretriediť si zložku sledovaných, oslobodiť sa od dôvodov a výhovoriek?

A čo takí ľudia, ktorých si dobrovoľne púšťame do blízkeho okolia, no stretnutia s nimi sú pre nás únavné, nudné, či dokonca nepríjemné? Všetci tí, ktorí tvoria náš okruh priateľov a my sa podvedome snažíme, aby bol tento kruh čo možno najširší, čo možno najplnší. Avšak koľko z nich nám skutočne v ťažkej situácií pomohlo? Koľko z názorov sme si mohli vziať k srdcu a koľko slov nám vyčarilo úsmev na tvári, či jamky v lícach? Isto nie všetci. Tak prečo si v živote držíme ľudí, ktorí nás neposúvajú, ale naopak, ovplyvňujú nás a my sa meníme na ich obraz a v rôznych situáciách viac nespoznávame svoje správanie? Niekedy za to môže sentiment, spomienky alebo zvyk a lenivosť či ľútosť. No ani jedna z týchto výhovoriek nie je skutočný dôvod, prečo s niekým udržiavať aktívny kontakt.
V našich životoch je mnoho oblastí, ktoré sú aspoň z časti naplnené negatívnymi vplyvmi. A napriek rôznym snahám, ako sa sústrediť na krásno a pozitívno, bez rozhodnutia odstrániť tieto negatívne oblasti, je šanca na úprimne radostný život iba pretvárkou.
Preto je dôležité mať jasno vo svojich názoroch, pocitoch a emóciách. Byť pozorný na vlastný vnútorný hlas, keď sa búri proti obrazom, ktoré vidí naokolo a nebáť sa straty. Ak totiž stratíme niečo, čo nás vzďaľuje od cieľa s jasným nápisom S P O K O J N Ý   Ž I V O T (čo samozrejme pre každého znamená niečo celkom iné), automaticky sa k tomuto cieľu priblížime.
Priblížime sa k nemu aj úsmevmi, novými pozitívnymi správami, rannými šancami na nové vyhliadky, odvahou a nádejou, že dnes sa nám podarí zabudnúť na niečo smutné a zasa na oplátku nájsť niečo veselé, dojímavé, či smiešne. 
                                                                                                                                        blue

Komentáre