Bed office, vyložené nohy a zvládnuteľná výzva
Shower Thoughts

Dnes som mala veľmi netradičnú nedeľu. Po veľmi hektickom a plnom týždni som ostala celý deň doma. Neupratovala som, nevarila som, nepiekla. Nešla som s našimi do obchodov, nepozerala som žiaden seriál, dokonca som do tohto momentu nemala zapnutú žiadnu hudbu.

Od rána som mala bed office alebo posteľové pracovisko. Zväčša pracujem za pracovný stolom. Má dvojitú dĺžku klasického pracovného stola, takže mám presne rozčlenené, ktorá časť je na prácu na počítači a ktorá na učenie. Keď prídeme k tvorivej činnosti, ani plocha stola nie je dostačujúca, ale o tom som nechcela hovoriť. V posteli nepracujem pre to, lebo som si až dodnes myslela, že sa tak nedokážem sústrediť, že budem neustále zaspávať. Samozrejme, netvrdím, že sa odteraz môj celý život presunie do mojej postele, určite nie! Je dôležité mať pracovný priestor, ktorý naše podvedomie vníma ako tvorivé miesto sústredenia. Avšak dnes je nedeľa. Okrem toho, že som sa naozaj cítila po celom týždni uťahaná, snažím sa zaviesť si pravidlo, že v nedeľu oddychujem. Nie vždy je to možné. Dnes som potrebovala napísať dve seminárky a esej do školy. Termín odovzdania nie je dnes večer, ani zajtra. Poviete si, mohla si si spraviť peknú nedeľu a práce napísať zajtra, pozajtra. Viete čo? Možno mohla. Mohla som byť od zajtra pod šialeným tlakom, písať do neskorých nočných hodín, pracovať v strese, nebyť spokojná s výsledkom a odovzdávať práce s úzkosťou, či sú vôbec dostatočné. Je to vlastne pre mňa dosť typické. Všetko robiť na poslednú chvíľu. Včera ma však niečo trocha prebralo a inšpirovalo pre tentokrát spraviť niečo inak. Preto bola dnes pracovná, no cozy a stále oddychová nedeľa.
Dnes nám začalo obdobie Adventu. Všetci pridávajú na Insta fotky vencov a štyroch sviečok, otvárajú prvé okienko v adventnom kalendári, zahajujú adventné výzvy... pre mňa je adventné obdobie o tomto všetkom! Vianočná výzdoba mi už nelezie na nervy, sama si pospevujem vianočné pesničky a nasávam magickú atmosféru. Popritom je tu však vysokoškolský život, ktorý dokáže túto idylku značne ovplyvniť. Posledné týždne semestra, termíny odovzdania všetkých prác, na ktoré sme celý semester mali ešte tonu času, prvé predtermíny. Človek veľmi jednoducho upadne do stresujúceho kolobehu učenia sa, stresovania, zháňania darčekov, písania do noci. Nálada sa miesto prívetivého úsmevu mení na prskanie a neurotické prejavy nepohody. Chcem tomu povedať DOSŤ!
Naozaj sa tento rok túžim na prežívanie Vianoc, tohto náramne dôležitého sviatku, pripraviť pokojom, pokorou, robením dobra a láskavých maličkostí. A toto sa všetko dá. Dá, ale iba ak je človek sám dobre naladený, necíti vnútorný tlak a pnutie, že by mal byť stále niekde inde, ako práve je, že by mal neustále robiť niečo iné, ako práve robí. Ako to chcem celé dosiahnuť?
Prvý krok bol práve tento deň. Pripravila som si tri z piatich prác, ktoré musím do konca týždňa odovzdať. Teraz mi ostávajú dve, ktoré musím počas nasledujúcich troch dní napísať. O dosť menej hrozivé, ako keby som mala písať všetkých päť! Dnes som mala na to pokoj. Mohla som si prečítať literatúru, inšpirovať sa pracovať svojim tempom, piť pri tom čaj, ležať v posteli pod najpohodlnejšou dekou na svete (tú som si priniesla z Ameriky a stres, ktorý som prežívala, keď som sa bála, že sa mi nezmestí do batožiny už nikdy nechcem zažiť, ale stálo to za to). Takto by som chcela postupovať aj ďalej. Naplánovať si povinnosti (a naozaj ich splniť, neodložiť) tak, aby som mala na ne dostatok času, aby boli zoradené a aby som vždy vedela byť plne prítomná na tom mieste kde práve som, či to bude hodina jazyka, práca, koncert mojej sestry, nákup darčekov alebo facetime s kamoškou z druhej strany Európy. Takto vyzerá moja tohtoročná adventná výzva.
Ak máte aj vy nejakú svoju, budem rada, ak mi ju napíšete. Možno sa inšpirujem pre budúci rok. A ak nemáte, môžete sa inšpirovať tou mojou.
Mimochodom, dnes som napriek pracovnému nasadeniu stihla pomôcť sestre s domácou, dať si horúcu vaňu, napísať blog post a prečítať si kapitolu z novej knihy. Napokon tá nedeľa nebola až také pracovná. Bola príjemná, voňavá, jednoducho nedeľná. Taká prvá adventná.
Inak, totálne som si zamilovala sypaný čaj Pu Erh. Krásne vonia a napriek tomu, že je to čierny čaj, je veľmi ľahký a osviežujúci. Vrelo odporúčam. Okrem toho by som rada zdôraznila dôležitosť vianočnej atmosféry, takže sa tomu prestaňte brániť, poddajte sa, veď aj tak si už od 7. novembra každý hmká Rockin´ around the Christmas tree. A posledná vec, či je nedeľa, alebo iný deň, vyložte si nohy. Vraj je to zdravé pre cievy, občas ich odkrviť, okrem toho to vie byť veľmi inšpiratívne a fotogenické. Ja si ešte idem napísať To Do list na zajtra. Dobrú noc.
                                                                                                                                                                          blue

Komentáre