Primetime mi nič nehovorí, ale snívam rada
Shower Thoughts


Ďalšia nedeľa. A už je poriadne neskoro. Myslela som si, že po návšteve nemocnice, kde je hospitalizovaná moja sestra, sa mi podarí napísať druhý adventný príspevok o zdraví a vďačnosti. Takisto som si myslela, že dnes oficiálne zahájim sezónu vianočného hodovania pečením prvých lineckých koliesok. Lenže človek mieni a osud mení. Až na to, že už sme sa tento týždeň (so @zooživota) zhodli na tom, že náhody neexistujú a že všetko je tam hore dobre riadené, premyslené a naplánované. Aj dnešok isto bol...
Náš dom je teraz trocha prázdny. Po 16 rokoch som sa opäť na chvíľu stala jedináčikom a musím priznať, že sa mi to vôbec nepáči! Chýba mi hluk a ruch, večné doťahovanie o slovo, varenie čaju a nedeľný obed. Myslím, že aj preto som dnes nepiekla. Bola som unavená z celého dňa, vlastne týždňa a nemala som s kým, nemala som pre koho. Adventnú tradíciu sme však v niečom zachovali a večer ma mamina zlomila (pôvodne som chcela napísať ten príspevok o zdraví...) na posedávanie pred telkou s čajom a krovkami, ktoré nám ostali ešte z nášho poľského výletu. A čo iné sme mohli pozerať, ako typický gýčový vianočný film! Ten dnešný mal však okrem šťastného konca aj peknú myšlienku. Hlavná hrdinka sa po desiatich rokoch opäť stretla s chlapcom, ktorý jej kedysi zachránil Vianoce. Tentokrát však ona musela zachrániť tie jeho. Počas adventu mu posielala darčeky, nie však hocijaké bezduché hlúposti. Každý darček mal myšlienku, úlohu, ktorá mala navrátiť čaro Vianoc. Okrem stavania snehuliaka, koledovania a jazdenia na saniach to bolo vyrábanie vianočných ozdôb s deťmi v detskom domove alebo pomoc pri rozdávaní obedov v útulku pre tých, ktorý si teplý obed nemôžu dovoliť.
Pri pozeraní tohto filmu som si nielen oddýchla (čo som potrebovala ako soľ), ale som si spomenula na všetky tie milé slová, ústretové gestá, úsmevy a povzbudenia, ktoré počas tohto týždňa dostala naša rodina. A isto toto  nie všetci títo dobrosrdeční ľudia čítajú, ja aj tak ďakujem. Vždy som snívala o tom, aby sme pred Vianocami dokázali v sebe navzájom podnecovať lásku, obetu, pokoj, dobro. A nám sa práve to teraz deje.

Keď je reč o snoch, ako snívate? Ja som bola odjakživa bojko, neliezla som na vysoké stromy, nehladkala som cudzích psov a ani som nemala odvahu čítať nahlas. Ale keď je reč o snoch, tam som bola vždy mimoriadne odvážna. Snívala som rada a vo veľkom. Snívala som stále a o všetkom. O každej drobnej veci, ktorá sa mala stať, ale aj o veľkých plánoch, ktoré ma čakali v ďalekej budúcnosti. Niektoré z týchto veľkých snov sa mi už isto splnili. Niektoré však stroskotali na krutej realite. V istom bode môjho života sa akosi tieto stroskotané nesplnené sny nakopili a ja som na túžby a predstavy akoby zanevrela. Prestala som im veriť, dokonca som si zakázala snívať.
V poslednom čase sa však stretávajú okolnosti, ktoré mi do mysle vracajú tieto sny z obdobia, kedy som mala na ne odvahu. A je to príjemné. Krôčik po krôčiku som opäť začala sny vpúšťať do svojho života. Najprv tie, ktoré s niekým zdieľame. S kamoškou, sestrou, spolužiakmi. Uvedomila som si ako veľa sily, energie a motivácie také obyčajné sny poskytujú. Ako nás formujú a robia z nás tvorivejších a cieľavedomejších ľudí. Opäť som našla kúzlo vzrušujúceho chvenia, ktoré prichádza s každým novým snom! A čo je lepšie, našla som ľudí, s ktorými môžem tieto sny zdieľať, pretože oni zdieľajú so mnou tie svoje, niekedy tajné.
Nie každý sen sa stane cieľom, nie každý sen sa naplní. No možno nás každá malá túžba, ktorej dovolíme rezonovať, posunie bližšie k naplneniu, bližšie k nášmu šťastnému koncu, alebo len začiatku.
A ak je tento príspevok príliš slniečkarsky, príliš idylický, príliš adventný, jednoducho PRÍLIŠ, to bolo vlastne mojim snom. Aspoň na chvíľočku spraviť zo sveta také miesto, akým je v mojej predstave.
Tento príspevok napokon nie je o vďačnosti za zdravie, aj keď si stojím za tým, že zdravie si treba vážiť, svoje aj to rodinné.
Napokon som len chcela vyjadriť to, o čom je tohtoročný advent pre mňa. A o čom môže byť aj pre Vás, ak na chvíľu privriete oči a zasnívate sa do Vašej osobnej predstavy o tomto svete.
Nič som dnes neupiekla, zato sme "upiekli" jednu dosť dobrú pesničku, myslím, že som maminu potešila svojou prítomnosťou na gauči a okrem toho, som napísala zasnívaný blog post. Všetko, ako má byť.
                                                                                                                                                                                                                                                                                                             blue
PS: Ak hľadáte miesto, kde sa pomaly plnia sny, kde môžete iba tak prísť, zložiť svoju ťažkú ustatú hlavu a spoznať príjemných ľudí, všetci ste srdečne vítaní na chválovej adorácií 21. decembra v Bazilike v Mariánskom údolí. Tam Vám predstavíme aj našu vypečenú pesničku! Samozrejme, po nej bude aj malá oslava blížiacich sa Vianoc!
BONUS pre atmo: https://open.spotify.com/track/6Yr2cyWPpdHeWVsOwu9rzg?si=sbPFNOi4SpCB6fB-xG2Q_w

Komentáre