Modré z neba a Danielov dáždnik
Raz, keď sme mali namierené na špeciálne turistické
miesto počas nášho výletu asi pred dvoma rokmi, zastihla nás augustová búrka,
taká, ktorá trvá asi hodinu, no zmije všetko, zastihne každého, kto sa
v to ráno odvážil vyjsť z domu. My sme sa po desaťminútovej chôdzi
cez hustý dážď konečne dostali pod strechu historickej brány. Stáli sme tam
sami. Všade bolo ticho, všetci sa schovali do kaviarní a reštaurácií
a my, dvaja tvrdohlaví blázni, čakali sme na koniec búrky tam. Tisli sme
sa k sebe a ty si voňal ako blížiaci sa september. Vtedy som sa
dotýkala tvojej tváre a ty si ma bozkával na krk.
Keď si ma šiel raz odprevadiť domov, boli sme uprostred
rozhovoru niekde na hranici medzi hádkou a diskusiou, začalo pršať. Mokli
mi šaty a tebe tenisky. Nikdy si nenosil nepremokavé. Debatu sme ukončili
predčasne romantickými bozkami pred bránou.
Inokedy, v prvý deň prvej spoločnej dovolenky sme sa
prebudili na kvapky dažďa bubnujúce o parapet. Najprv si bol hrozne
nahnevaný, mali sme naplánovanú túru a prehliadku jedného
z najstarších kostolov v tej oblasti. Mne bolo trocha smiešne. Obaja
sme boli dolámaní z včerajšej dlhej cesty a vlastne aj z celého
roka. Otváralo sa pred nami leto a ja som sa nedokázala hnevať ani na ten
dážď. Spravila som nám čaj a trocha nedobrovoľne sme sa vrátili do postele.
Púšťali sme si obľúbené staré, ale aj nové pesničky a hovoril si mi zlé
vtipy tvojho spolužiaka. Ani neviem, kedy prestalo pršať, no večer nás von
vyhnal hlad. Cesty boli mokré
a ľudia schovaní v bezpečí svojich domovov. My sme sa blatovou cestou
vybrali až ku drevenému kostolíku na kopci. Neskoro prichádzajúca letná tma
postupne zahalila naše kroky a čoskoro som videla iba tvoje obrysy.
Do podniku na rohu ulice vchádzam ako posledná zo žien
našej partie. Daniel nám podrží dvere, neskôr mi zavesí kabát na vešiak. Na
konci večera si neuvedomím, že na teba už nemyslím. Ak je to tým vínom, chcem
ho piť každý deň. Myslím si však, že to bude skôr teplým jarným vánkom, ktorý
vystriedal daždiví dni. Myslím si, že je to možno Danielom a tým, že mi
v daždi podrží nad hlavou dáždnik, odvezie ma domov a ani na sekundu
nespomenie, že dážď nemá rád.
blue
Komentáre
Zverejnenie komentára