Stalo sa všetko a ty stále si
Shower Thoughts / Girls to Girls

Dnes som si dala rannú sprchu. Takú očistnú. Môj najväčší sen je mať okná kúpeľne na takú stranu, že cez ne nebudú vidieť dnu susedia. Budem sa tak kúpať vo vode aj vo svetle naraz. Neznie to fantasticky? Voda zmyje cudzie vône a slnko vytiahne pehy na nose. A ak bude pršať, budem sa kúpať spolu s chodníkmi, cestami, terasami a balkónmi. Voda zmyje cudzie dotyky, včerajšky aj zlé, namáhavé sny a napokon ostanem len ja.



Lenže naša kúpeľňa má okná do ulice a oproti sa nasťahovali noví susedia. Zatiahla som teda žalúzie, ale iba tak akurát, trocha dohora, aby cez ne stále prenikalo pekné denné biele svetlo, presne tak, aby som nemusela zasvietiť lampu, lebo kto chce svietiť lampou hneď zrána.
Mám rada, keď mám toľko času, koľko len chcem. Sedím zabalená v peachy uteráku na okraji vane a iba som. Kvapky jemne stekajú po rukách. Majú dosť času a ja ich nenáhlim. Dám mojej pokožke dostatok času, aby si vzala všetku vodu, ktorú potrebuje. Všetko beží, ja stojím v čase a tak je to dobre. Taká má byť nedeľa.

Stáva sa ti, že si na svoje telo hrubá? Tvrdá? Možno kričíš? Chceš ho donútiť ísť, keď chce sedieť a ležať vtedy, keď sa mu chce tancovať? Vždy chceš, aby bolo iné, ako práve je. Nedáš mu dosť času, aby povedalo, čo vlastne chce. 
Ako som iba tak sedela v uteráku na okraji vane a mokré pramienky vlasov sa jemne dotýkali nahých pliec. Premýšľala som nad tým, čo všetko už moje telo zvládlo. Toto telo statočne nieslo všetko, čo sa dialo vnútri a toho bolo viac ako dosť. Toto moje telo bolo hore aj v tej najväčšej únave len kvôli tomu, že moje srdce sa rozhodlo bdieť kvôli niekomu, kto tu dnes aj tak nie je. Ale to nevadí, lebo ja tu stále som. Inokedy zasa kráčalo stále tými istými ulicami kolom dokola, aby sme sa náhodou stretli. Teraz sa stretávame naozaj iba náhodou a myslím, že moja myseľ by mi už nedovolila takto využiť svoje telo na neúprimnosť. V tomto tele sme si zahrali, ja, moje srdce a moja myseľ, veľa hereckých výstupov, raz sme sa pri jednom dokonca hodili o zem. Iba tak, zo srandy. A moja sestra sa smiala a myslím, že aj ja. Aj toto sa stalo a moje telo bolo so mnou.
Raz som veľmi plakala. Nie raz, ale tento raz to bolo veľmi veľmi. Tak veľmi, že som sa bála, že sa mi vyminuli všetky slzy a nebudem môcť plakať od dojatia, keď sa bude vydávať moja najlepšia kamarátka, keď sa budem vydávať ja, keď moje dieťa prvýkrát povie mama. Našťastie som odvtedy pochopila, že slzy sú nekonečné. Neviem, či je to našťastie, alebo na nešťastie, ale také slzy niekedy veľmi pomáhajú. 
Aj dážď pomáha. Zmýva včerajšky, odtlačky mojich a tvojich stôp na chodníkoch, aby sme mohli po
nich kráčať znova a znova a možno tentokrát správne, možno tentokrát dobrým smerom a s tým správnym človekom. Takto aj slzy zmývajú pohľady, ktoré sme si venovali alebo ukradli, či vyprosili. Zmývajú všetko, čo sme videli a zranilo to naše vnútro. Zmývajú aj pohľad do zrkadla, keď sme znova nedali svojmu telu dostatok času aby.. Slzy menia našu tvár. Po tom, ako som veľmi dlho a veľmi silno plakala, zobudila som sa s opuchnutými očami a červenou tvárou. Pohľad do zrkadla ma opäť trocha zabolel a ja som úplne zabudla poďakovať svojmu telu, že zaspalo, že sa nerozpadlo, ako by to možno chcelo moje srdce. Že držalo pokope všetky moje časti. Nepoďakovala som mu, že sa ráno zobudilo. Aj toto všetko sa stalo a moje telo to všetko prežilo so mnou. Stalo sa všetko a ja stále som.


Tak si stále sedím na vaní a premietam si rôzne ďalšie momenty, kedy som mala byť svojmu telu veľmi vďačná. Všetky kvapky vody sa už vpili do mojej pokožky. Dala som jej dosť času a ona si zobrala všetko, čo potrebovala. Isto mi je vďačná. Aj ja jej. V tejto vzájomnej vďačnosti si oblečiem svoj obľúbený rolák. Je už trocha vyťahaný a má malú dierku na krku, ale mne to nevadí. Ruky si nakrémujem voňavým krémom, ktorý som dostala veľmi dávno, ale chcela som si ho šetriť na špeciálne príležitosti. Teraz už však tak trocha viem, že špeciálne príležitosti sú všetky, ak ich tak nazvem.
Včera som si povedala, že si dám kávový detox, že to možno pomôže môjmu telu. Moje telo si asi myslí niečo iné, lebo ma od včerajšieho večera bolí hlava. Takže som sa rozhodla svoje telo počúvať a nekričať na neho, nehovoriť mu, že má byť iné, nebudem chcieť, aby sa tešilo, keď je smutné a nebudem chcieť, aby malo energiu, keď ju nemá a nebudem mu je brať iba kvôli tomu, že niekto vyzerá inak ako ja. Neviem, ako dlho sa mi to bude dariť, neviem, či to vôbec vydržím do konca dnešného dňa. Ale môžem sa o to snažiť. Môžeme sa o to pokúšať spoločne. Idem si teda spraviť kávu, sadnúť si na terasu, aj keď je trocha zima a iba tak budem. Lebo je nedeľa. Lebo sa mám.
                                                                                                                                              blue

Komentáre