Vyznanie
Shower Thoughts

Stávam sa ňou. Stávam sa sebou. Každý deň v zrkadle vidím seba. Každý deň v zrkadle vidím ju, a to aj vtedy, keď si neumývame zuby naraz. 

Chcela som všeličo, no nikdy som nevedela, čo presne. Bola som nespokojná, no nedokázala som vysvetliť s čím. Nevedela som sa rozhodnúť, pritom správna odpoveď priam sršala z mojich očí. Chcela som byť niekým. No najmä som nechcela byť ňou.
Vstávam každé ráno a nie vždy pravou nohou, občas ľavou a občas spadnem z postele celá naraz. No každý deň sa niekým stávam, dostávam sa bližšie k cieľu, ktorý nepoznám. Odpovede na mnohé otázky stále nepoznám a som si istá, že nepoznám ani mnohé otázky. Okrem vlastnej túžby byť výnimočný, stávam sa ňou. Nie tak celkom. Ako keby sme boli dve v jednom tele. Ona si žije samozrejme aj v tom svojom, ktoré by nikdy za to moje nevymenila, hoci si to možno niekedy myslí. To jej je totiž najkrajšie zo všetkých. Ja mám to šťastie, že mám svoje telo a môžeme v ňom žiť dve. Ona aj ja. Niekedy v symbióze trieskania dverí a prevrátených očí. Niekedy v hrobovom tichu alebo pesničkách o jahodách so zmrzlinou a hviezdach, ktoré sa boja.

Som kým som a stávam sa niekým vďaka. Vďaka tomu, že mi dovolila nechať si úlomky niečoho vzácneho. A musím sa priznať, že sa mi to zo dňa na deň páči viac. Vidím, ako chodí a ako sa na ňu pozerajú. Vidím, ako rieši problémy, na ktoré by som si teraz netrúfla, no verím, že ak jej dovolím odpovedať na otázky, s ktorými si ja neviem dať rady, ak jej umožním upokojiť ma, alebo ma poriadne nahnevať, raz možno budem mať toľko odvahy ako ona a do problémov vkráčam so vztýčenou hlavou.

Mám rada, keď sa smeje. Tiež sa rada smejem a svoj smiech som dlho neznášala. Potom mi povedali, že sa smejem ako ona. Odvtedy svoj smiech nemôžem nič iné, ako milovať. Celú sa, lebo je tam aj ona.

Ak by som povedala, že chcem byť iba ňou, klamala by som. Ak by som povedala, že ňou nechcem byť, bola by som patetická. Ak by som povedala, že sa mi vždy páči, aká je, bola by som masochistkou a ak by som povedala, že sa mi to nepáči nikdy, znenávidela by som polovicu svojho ja.

Takto si totiž žijeme spolu. Pri sebe, každá vo svojom, obe v mojom tele a je nám (väčšinou dobre). Niekedy ma štve, aká je. Niekedy ju štve, že som taká, ako ona. Niekedy ma štve, že nie som viac ako ona. Niekedy ma dojme, keď je dojatá a niekedy som dojatá ešte skôr ako ona. Niekedy neviem odpovedať na jej otázky a ona niekedy nedáva správne otázky mojim odpovediam. Čo je však najdôležitejšie, je len jedna. A je moja. Je len jedna a je najlepšia. Je len jedna najlepšia a tá najlepšia je moja.


PS: povedz jej, že je najlepšia, lebo je tvoja

Komentáre