Vesmírne dievčatá a to, čo robí mňa mnou Shower Thoughts / Girls to Girls

Veľmi si chcem žiť taký svoj život, taký svoj život vo svojom svete, vo svojom alternatívnom mikro-univerze. Nie, že by sa mi tento svet nepáčil. Práveže sa mi často páči. Občas nepáči, napríklad keď vidím, že sa deti nemajú ako učiť z domu, keď vidím, že sa stavajú drahé bytovky, v ktorých si obyčajní Bratislavčania nebudú môcť dovoliť bývať, ale štát prispeje radšej im ako by mal pomôcť menej ziskovému sektoru kultúry. Nie však pre tieto dôvody by som chcela svoj vlastný malý vesmír. Lebo tento vesmír, spolu s príspevkami od štátu a finančnými súťažami a stavebnými povoleniami a hierarchiou na miestach, kde by mala fungovať demokracia a s anarchiou, kde je hierarchia dôležitá, takto, lusknutím prsta nič nespravím. Na čo však mám dosah, je práve tento ohraničený svet vôkol mňa. Ten, ktorý je blízko, tak blízko, že sa ho každučkou časťou tela dotýkam. Ha, znova to znie, že sa mi v ňom momentálne nepáči. Ani to nie je celkom pravda. Čo ma znepokojuje, je jeho priepustnosť. Ľahko ma hocičo, čo dolieha na steny tohto môjho malého vákuového priestoru z toho veľkého ozrutného okolo, ľahko ma to všetko naštve, rozcíti, alebo vo mne spustí rôzne pochybnosti, výčitky a pocity úzkosti. A to je ten kameň úrazu.

Obdivujem ženy, ktoré si takpovediac „idú svoje“. Tie, ktoré nosia áčkové sukne a tenisky, tie, ktoré, hoci sú chudé, nosia široké tričká bez výstrihov, tie, ktoré majú vždy dokonale upravené vlasy alebo tie, ktoré majú vždy na nechtoch lak rovnakej farby. Obdivujem ich, pretože si svoj malý sub-vesmír dokážu udržať. Samozrejme, nie je to iba o výzore. Tieto ženy majú aj trocha iný spôsob správania, komunikovania. Sú milé. Ale neskutočne. Nie toxicky. Niekomu sa to môže zdať priam infantilné, no podľa mňa je to obdivuhodné. Samozrejme, iste majú aj ony svoje zlé dni, o tom nepochybujem. Čo však chcem povedať je, že dokážu svojim myšlienkam, nápadom, vkusu a pohľadu na svet nechať voľný priebeh. Nenechajú sa zastrašiť spoločnosťou. Majú názor a ak ho na niečo nemajú, utvárajú ho V PRVOM RADE na základe vlastného rozumu, vlastnej skúsenosti a vlastných hodnôt. A to je obdivuhodné. Takže si žijú SVOJ VLASTNÝ mikro-vesmír. A to práve chcem. Nájsť to, čo robí mňa mnou. Počúvať vlastné myšlienky, pretože častokrát sa pýtam a pýtam a počúvam odpovede od všetkých naokolo, iba tú svoju vždy umlčím. A tak sa z môjho vesmíru stáva vesmír všetkých, vesmír hocikoho a hocičoho a ja sa v ňom necítim dobre a hľadám chybu v sebe.
No, moja milá, chýba je v priepustnosti obalu tvojho sveta. Stráž si svoje, staraj sa o to a počúvaj svoje myšlienky, svoje nálady, svoje volania a vnútorné pnutia. Nerob veci kvôli niekomu, ale kvôli sebe. A tak bude tvoj mikro-vesmír rásť a ty v ňom. A napokon stretneš ľudí, s ktorými sa vám vesmíry budú krásne prelínať a vznikne priateľstvo, o ktorom hovoria „spriaznené duše“.